Cena elektriny vs. vývoj tarify za prevádzkovanie systému.

Autor: Juraj Žitný | 29.10.2014 o 0:00 | (upravené 3.11.2014 o 9:54) Karma článku: 3,20 | Prečítané:  648x

V poslednom období sme atakovaní správami o klesajúcej cene elektriny a na druhej strane stredné a veľké podniky poukazujú na to, že cena za elektrinu je  v porovnaní s ostatnými krajinami v EÚ veľmi vysoká. Skutočnosť je asi taká, že silová zložka elektriny je na svojich troj až päť ročných minimách. Toto konštatovanie ale neplatí pre regulované zložky ako je distribúcia a prenos elektriny.

Asi najviac diskutovaná je regulovaná tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Samotná tarifa predstavuje 10 - 14% podiel na cene elektriny (závislosti od segmentu odberu a typu tarifikácie).

Tarifa za TPS je regulovaná a sú pod ňou zahrnuté náklady na výrobu elektriny z domáceho uhlia, náklady na organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou a najmä náklady na obnoviteľné zdroje energie.

K samotnej tarife možno povedať, že v roku 2008 platili odberatelia 2,92 €/MWh (po prepočte z Sk)  a v roku 2014 platia 21,82 €/MWh. Viď graf a tabuľka. Teda každý odberateľ zaplatil za 7 rokov na elektrine až o 747 % viac v jednej tarife za 1 MWh elektriny. V prvom momente toto číslo prekvapilo aj mňa.

 

 

K danej tarife treba uviesť, že ju v plnej miere stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a z grafu aj z priloženej tabuľky je zrejmé, že tarifa bola dosť „neštandardne upravovaná“ aj počas roka 2013 aj počas roka 2014. Môj názor je taký, že aj samotní kompetentní majú problém správne nastaviť daný poplatok.

Tento nárast tarify a jej významný vplyv na konečnú cenu elektriny (nad 10%) je pod trvalou kritikou ľudí najmä z veľkých a stredných podnikov, kde náklady na elektrinu priamo súvisia s výrobnými procesmi a tým pádom majú priamy vplyv aj na konkurenciu schopnosť ich tovarov a služieb.

Ale poďme ďalej. Ako bolo spomenuté najväčšiu časť nákladov tvorí podpora nákladov na výrobu elektriny z OZE - približne 80 %. Jedná sa najmä o výrobu zo slnka. Možno konštatovať, že čím viac svieti slnko, tým zaplatíme viac, lebo sa vyrobí viac "zelenej "elektriny. Túto elektrinu sú povinné vykúpiť prevádzkovatelia distribučných sústav, do ktorých je takýto zdroj zapojený, zaplatia to ale všetci odberatelia cez TPS.

 

Treba si ešte uvedomiť, že na základe platnej legislatívy môže ÚRSO danú tarifu upravovať spätne až dva roky dozadu. Uvádzam to preto, že vyrobená elektrina na fotovoltaike stále narastá viď tabuľku. A už v tejto dobe povinní výkupcovia tejto elektriny ohlasujú, že v danom systéme nie je dostatok peňazí a bude treba túto tarifu navýšiť, aby sa vyplatilo to, čo sa vykúpilo. Možno očakávať, že tarifa opäť porastie v roku 2015 pre nárast výroby zo slnka v roku 2013.

Takže ako je to teda s celkovou cenou, ktorú zaplatí odberateľ? Môj názor je taký, že cena pre rok 2015 bude na niekoľkoročnom minime, vzhľadom na nízku cenu silovej elektriny, nepredpokladá sa ani výrazný nárast distribučných poplatkov. Čo sa týka TPS tak tu jej nárast bude a je aj eliminovaný nízkou cenou silovej elektriny. Teda inak povedané, nárast tejto tarify, bude kompenzovaný ešte stále nízkou cenou silovej elektriny a výraznou konkurenciou medzi dodávateľmi.   

Avšak treba si uvedomiť, že to nebude tak donekonečna. Cena silovej elektriny môže a určite bude rásť a tým pádom treba očakávať aj nárast distribučných a prevádzkových poplatkov. Prečo, to si povieme v nasledujúcom príspevku, kde sa pokúsim objasniť súvis aj medzi spotrebou, výrobou cenou elektriny a využitím výrobných zdrojov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?